Bruck an der Leitha je sympatické posádkové mestečko dunajskej monarchie
(pozri Osudy dobrého vojaka Švejka).
Harrachovský kaštieľ a priľahlý barokový park o rozlohe asi 60 ha, nachádzajúci sa v meandroch lenivej riečky Leitha, upokojí každého návštevníka. Mestská správa, ktorá sa významným spôsobom zasadila o záchranu tejto jedinečnej prírodnej kultúrnej pamiatky, sa stala autorom myšlienky spoločného rozvoja prihraničného územia troch krajín.
Z konca 18. storočia sa tu nachádza jedinečná baroková alej. V jej okolí sú
vysadené botanicky vzácne dreviny (o to sa zasadil práve botanik Harrach),
napr. platan východný, stromy dovezené zo Severnej Ameriky-tisovec dvojradý a
iné.
Príbuznosť parku Bruck an der Leitha a rusovského je očividná aj po stránke
historickej, najmä však svojím prírodným charakterom. Bolo by škoda nápad
vzájomnej spolupráce nevyužiť.
Eckartsau bol pôvodne cisársky poľovnícky kaštieľ. Nachádza sa v lužných lesoch
východne od Viedne, na ľavom brehu Dunaja, asi 10 km od hranice so Slovenskou
republikou. Už v 11. storočí sa na tomto mieste nachádzal hrad, ktorý v 18.
storočí majitelia prestavali v barokovom slohu a taktiež založili barokový
park. Cisársky dvor sa zúčastňoval častých poľovačiek v parku, ako i v
bažantnici v blízkosti Rusoviec.
Koncom 19. storočia následník trónu arcivojvoda František Ferdinand nechal zrenovovať kaštieľ a previedli sa aj zásadné parkové úpravy - barokový park bol prebudovaný do súčasnej podoby (cca. 27 ha).
Od novembra 1918 do marca 1919 žil v kaštieli posledný regent dunajskej
monarchie cisár Karol, ktorý ešte v roku 1918 navštívil Rusovce, kde žila vdova
po následníkovi trónu Rudolfovi - belgická princezná Stephania.
Dnes sa v kaštieli Eckartsau nachádza sídlo správy národného parku Donau-Auen. Ochrana prírody sa tak jedinečným spôsobom snúbi s históriou (čo by sme chceli dosiahnuť aj v Rusovciach).
Vďaka tomu, že sa exkluzívny interiér, na rozdiel o rusovského kaštieľa,
zachoval, využíva sa na muzeálne, ako aj kultúrno-spoločenské účely.
V 13. storočí vznikol v Magcheggu vodný hrad, ktorý tvoril v stredoveku
podstatnú časť mestského opevnenia. V 18. storočí sa kaštieľ barokizoval.
Namiesto obranných valov a vodnej priekopy sa podľa plánov Christiana Alexandra
Oedtiho vytvorilo zámocké nádvorie.
Neskôr pribudli záhradné úpravy v duchu anglických parkov, ako aj pravidelne upravená záhrada, pri ešte v súčasnosti existujúcom dome záhradníka.
So svojim výrazným pôvodným stromovým porastom v priestore rozmiestnenými
figurálnymi skulptúrami a barokovým vstupným priestorom, vytvára zámocké
nádvorie s príjemným priestorom parkového typu. V zalesnenom anglickom parku sa
nachádza mauzóleum rodiny Pálffy – Erdöd, vybudované okolo roku 1925.
Park i kaštieľ bol vybudovaný pre rodinu Esterházy. Pôvodne barokový komplex sa
začiatkom 19. storočia pretvoril a zároveň rozšíril do krajinného parku
anglického typu.
Nachádza sa v tesnej blízkosti mestského centra. Už niekoľko rokov sa
uskutočňujú revitalizačné práce na úprave parku, ako aj na v ňom sa
nachádzajúcich historických objektoch. Zvláštnosťou parku je napríklad
zrevitalizovaný ensemble okolo „Leopoldinetempel“ (Leopoldinho chrámu).
Ensemble pozostáva zo samotného chrámu, kulisy skál a priepasti s vodnou
nádržou.
Zrenovovaná oranžéria so svojou predstavanou terasou je jednou z najvýznamnejších a najkrajších v Rakúsku.
Obzvlášť treba spomenúť tzv. Maschinenhaus – čerpaciu stanicu, kde bol umiestnený Wattoy parný stroj ako prvý v celej Habsburskej ríši.