Vývoj prírodno-krajinárskych parkov -
z dejín záhradného umenia

Dejiny záhradného umenia siahajú k samotným začiatkom civilizácie. Existencia záhrad a parkov je historicky podložená už zo staroveku. Záhradná tvorba sa vyvíjala v súlade so stavebnou architektúrou a ďalšími druhmi umenia: sochárstvom a maliarstvom. Veľký vplyv na ňu mali aj spoločensko-politické a hospodárske pomery, národné tradície, klimatické podmienky a pod.

Ak prebehneme storočiami a preskočíme starovek s vyspelou záhradnou kultúrou, o záhradnej tvorbe v európskom geografickom priestore môžeme začať hovoriť až v období renesancie. Pravidelná symetria renesančných záhrad, ktoré boli pokračovaním sídla, sa naplno rozvinula pri barokových kompozíciách, kedy sa priame renesančné línie začali prelamovať, lebo baroková záhrada je priestorom pre dynamiku a dramatické napätie. Tvary tu vznikajú kombináciou kriviek, plastickosť a dynamiku zdôrazňuje kontrast farieb, svetla a tieňa .

Zásadný prelom v záhradnej tvorbe nastal v 18. storočí v Anglicku. Vzniku nepravidelných prírodno-krajinárskych (tzv. anglických) parkov prispelo viacero faktorov. Už v predchádzajúcom období celý rad anglických filozofov, básnikov i štátnikov (Bacon, Milton, a iní) kritizovalo topornosť a formálnosť barokových záhrad, ktoré ostro kontrastovali s prírodnou krásou anglickej krajiny. Pri tvorbe nového slohu sa silne uplatnil aj

• vplyv krajinárskeho maliarstva,
• klimatické podmienky v Anglicku, kde časté hmly neumožňovali "vychutnať" krásu perspektívy a priestorových účinkov barokovej záhrady,
• rovnako ako aj záľuba v nových druhoch kvitnúcich drevín, ktoré anglické loďstvo dovážalo zo severnej Ameriky a východnej Ázie.

Prírodno-krajinárske parky vlastne napodobňujú a idealizujú voľnú prírodu, cesty stratili svoj dekoratívny charakter, sú plne účelové a sprevádzajú návštevníka jednotlivými prírodnými scenériami. Rozhodujúce sú porasty drevín, ktoré tvoria malebné zákutia vo veľkých plochách trávnikov. Voda sa vyskytuje v prirodzených tvaroch a terén je modelovaný nepravidelne. «Ak je park idealizovanou prírodou, tak je záhrada rozšíreným obydlím človeka» je známy citát tvorcu prírodne-krajinárskych parkov kniežaťa Pucklera.

Park v Rusovciach predstavuje obdobie neskorších prírodno-krajinárskych parkov.

V súčasnej dobe je na Slovensku chránených 309 historických parkov, pričom sa však dá konštatovať, že sa často slohovo prelína viacero štýlov. Ku najvýznamnejším prírodno-krajinárskym parkom patrí park v Topoľčiankach, v Mlyňanoch, v Dolnej Krupej, v Lednických Rovniach, Markušovciach a i.