Rusovský park: príroda

Parky, okrasné záhrady a staré cintoríny sú veľmi cenným a vyhľadávaným životným prostredím pre celý rad živočíchov. Rusovský park nie je výnimkou. Aj on predstavuje domov a útočisko pre vzácne ako aj bežné živočíšne druhy.

Najnápadnejšie je vtáctvo, ktoré si všimneme hneď pri vstupe do parkového areálu. Tu a tam možno zazrieť sýkorku veľkú (Parus major L.), sýkorku belasú (Parus caeruleus L.) a sýkorku hôrnu (Parus palustris L.). Ľahko rozpoznateľná je pinka obyčajná (Fringilla coelebs L.) charakteristická výrazne bielo lemovaným chvostom. K najpočetnejším vtáčím obyvateľom parku môžeme prirátať brhlíka obyčajného (Sitta europaea L.), dobre známeho drozda čierneho (Turdus merula L.) a jeho príbuzného, drozda plavého (Turdus philomelos Brehm, 1831). Nápadný je vzácnejší muchár sivý (Muscicapa striata Pallas, 1764). Sedáva na spodnom konári stromu a striehne na preletujúci hmyz, ktorý potom akrobaticky chytá vo vzduchu. Väščinu spevavcov, (v Rusovskom parku ich žije viac než 30 druhov) si návštevníci ani nemusia všimnúť, no veľmi pravdepodobne ich budú počuť. Ozývajú sa tu penice čiernohlavé (Sylvia atricapilla L.), kolibkáriky čipčavé (Phylloscopus collybita, Vieillot, 1817), vlhy obyčajné (Oriolus oriolus, L.), zelienky (Chloris chloris, L.), konôpky (Carduelis cannabina L.).

V zimnom období časť druhov park opúšťa a migruje smerom na juh. Na prezimovanie k nám však naopak prilietajú vtáky zo severu a z vyšších nadmorských výšok. Od novembra do marca tu potom možno vidieť drobné králiky zlatohlavé (Regulus regulus, L.), oriešky (Troglodytes troglodytes L.), hýle obyčajné (Pyrrhula pyrrhula L.) a drozdy čvíkotavé (Turdus pilaris, L.).

Azda najnápadnejšími sú v Rusovskom parku havrany čierne (Corvus frugilegus, L.). Sú to spoločenské vtáky, ktoré si svoje hniezda postavili na mohutných platanoch. Nemýľme si ich s vranami (Corvus corone cornix, L.), tie si svoje hniezda stavajú jednotlivo a sú inak sfarbené. V parku v Rusovciach žije i ďalší krkavcovitý vták – kavka tmavá (Corvus monedula, L.). Je o tretinu menšia ako predošlé dva druhy a hniezdi dutinách stromov, často niekoľko párov blízko seba.

Druhou nápadnou skupinou vtáctva sú ďatle. Upútajú svojou veľkosťou, trochu ťažkopádnym, hrmotným letom a najmä správaním.

V Rusovskom parku nájdeme hneď šesť druhov: ďatla veľkého (Dendrocopos major L.), ďatla prostredného (Dendrocopos medius, L.), ďatla malého (Dendrocopos minor, L.), ďatla hnedkavého (Dendrocopos syriacus, L.), žlnu zelenú (Picus viridis, L.) a nášho najväčšieho zástupcu ďatlov – tesára čierneho (Dryocopus martius, L.). Nočný park je kráľovstvom pre dva druhy sov, sovu obyčajnú (Strix aluco, L.) a myšiarku ušatú (Asio otus, L.).

Cicavce obývajúce Rusovský park sú zastúpené predovšetkým nočnými a súmračnými zvieratmi. Len zriedkavo možno pozorovať drobné hmyzožravce (piskory, bielozúbky, dulovnice) či drobné hlodavce (ryšavky, hrdziaky a hraboše). Avšak nájdené krtince sú neklamným dôkazom o prítomnosti krta zemného (Talpa europaea, L.). Podvečer možno spozorovať ježa východoeurópskeho (Erinceus concolor, Martin 1838). Spomedzi cicavcov s dennou aktivitou nemožno zabudnúť na vevericu obyčajnú (Sciurus vulgaris, L.), vyskytujú sa tu obe jej farebné formy (hrdzavá a tmavá). V Rusovskom ramene žije ondatra pižmová (Ondatra zibethica, L.). Nepatrí medzi naše pôvodné druhy, bola k nám dovezená zo Severnej Ameriky a úspešne sa aklimatizovala.

I netopierom poskytuje park vhodné životné prostredie. Večer tu poletujú večernice pozdné (Eptesicus serotinus, Schreber 1774), raniaky hrdzavé (Nyctalus noctula, Schreber, 1774) večernice malé (Pipistrellus pipistrellus, Schreber, 1774 a nad vodou netopiere vodné (Myotis daubentoni, Kuhl, 1819).V opustených pivniciach priľahlých sídiel boli objavené zimoviská ďalších troch druhov, ucháča svetlého (Plecotus auritus, L.), ucháča sivého (Plecotus austriacus, Fischer, 1892) a netopiera obyčajného (Myotis myotis, Borkhausen, 1797).

Nemali by sme zabúdať ani na obojživelníky a plazy. V okolitých vodných nádržiach a ramenách žijú už čoraz vzácnejšie mloky (Triturus sp.); zatiaľ čo skokany zelené (Rana esculenta, L.)a rosničky zelené (Hyla arborea L.) sú pomerne hojné. Vhodné biotopy pre život tu nachádzajú aj ropuchy obyčajné (Bufo bufo L.) a ropuchy zelené (Bufo viridis Laurenti 1768). Prevažne obojživelníkmi sa živí užovka obyčajná (Natrix natrix, L.) u nás najhojnejší had. Na suchých a presvetlených miestach môžeme stretnúť jaštericu obyčajnú (Lacerta agillis, L.).

V minulosti bola ramenná sústava Dunaja pri Rusovciach domovom pre našu jedinú korytnačku, korytnačku močiarnu (Emys orbicularis, L.). Prítomnosť a početnosťjej populácii v Rusovciach je v dnešne dobe značne sporná

Rusovský park je miestom, kde sa stretáva náš svet ľudí a techniky s prírodou, so živočíchmi. Správajme sa tu preto rozumne, zodpovedne a ohľaduplne. A nech nás k takémuto správaniu nevedie len skutočnosť, že väčšina spomenutých živočíchov je zákonom chránená.

Súčasťou kaštieľa je zámocká záhrada s priľahlým lesoparkom, zaberajúca plochu viac ako 40 ha. Lesy v okolí sídla a priľahlého územia boli postupne pretvárané jednotlivými majiteľmi do parkovej podoby, domáce dreviny boli nahrádzané rôznymi exotickými introdukovanými druhmi, ktoré tu môžeme vidieť i dnes.

Najvýznamnejšie prestavby zámku ako aj záhrady sa uskutočnili v polovici 19. storočia, kedy bol celý komplex prestavaný do romantického štýlu anglickej neogotiky. V tomto duchu boli formované aj priľahlé časti pôvodných lesov.

Celková scenéria zámockého parku bola obohatená zaujímavými prvkami, akými boli nesporne japonská a ružová záhrada a tiež atraktívnymi architektonickými doplnkami využivanými na trávenie voľného času (altánok, odpočívadlo, fontána, koniareň, vodárenská veža a iné). Významnou súčasťou parku je aj odvodňovacie rameno Dunaja - Rusovecký kanál, kedysi využívaný na člnkovanie. Tri mostíky, ktoré ho prehradzujú vedú do lesoparkovej časti voľne vyúsťujúcej do okolitých polí a lesov.

Z dendrologického hľadiska tvoria dominatu parku mohutné exempláre pagaštana konského (Aesculus hippocastanum L.).V posledných rokoch sú však tak ako väčšina populácii pagaštana v Európe značne poškodzované ploskáčikom pagaštanovým (Cameraria ohridella Deschka et Dimic) a tiež rôznymi hubovými škodcami.

Krásne a zároveň majestátne pôsobia platany javorolisté (Platanus hispanica Münchh.), ktoré sú považované za jednu z najatraktívnejších a zároveň najodolnejších parkových drevín. Taktiež tu môžeme vidieť zvyšky kompozícií z tvarovaných tisov (Taxus baccata L.) a krušpánov (Buxus sempervirens L.). Stromovú výsadbu dopĺňajú lipy, javory, duby, gledíčie a iné okrasné dreviny.

V jarných mesiacoch sa môžu návštevníci parku kochať neobyčajnou krásou rastlín, ktoré tu boli vysadené ako podrast pod stromy a medzičasom splaneli.

Ako prvé sa niekedy už v januári objavujú svietivožlté kvety tavolínov zimných (Eranthis hiemalis (L.) Salisb.) a vzácne tu možno vidieť aj mohutnejšiu príbuznú našej snežienky jarnej (Galanthus nivalis L.), snežienku elwesovu (Galanthus elwesii Hook.f).

V priebehu marca a apríla rozkvitá v parku modrá záplava scíl, modraviek a fialiek. Okrem všadeprítomnej prirodzene sa vyskytujúcej scily viedenskej (Scilla vindobonensis Speta), tu kvitne tmavoazúrovými zvončekovitými kvetmi scilovka sibírska (Orthocallis sibirica (Haw.) Speta) a scilám príbuzná modravka žiarivá (Chionodoxa lucilie Boiss.). Farebnú plejádu dopĺňajú na slovensku pôvodné veternice, a to bielokvitnúca veternica hájna (Anemone nemorosa L.) a žltokvitnúca veternica iskerníkovitá (Anemone ranunculoides L.) rastúca na území celého parku. Vo východnej časti parku možno vidieť veternicu apenínsku (Anemone apennina L.) s fialovomodrými a belavými kvetmi, pôvodne rastúcu v Taliansku. Za zmieku stojí aj nezábudkám podobná brunera veľkolistá (Brunnera macrophylla (Adams) I. M Johnst.), tvoriaca bohatý porast v blízkosti prvého premostenia. Počas letných mesiacov kvitne v tôni stromov cyklámen purpurový (Cyclamen purpurascens Mill.) so striebristo zdobenými listami.

Lesoparková časť, začínajúca za Rusoveckým kanálom, je značne využívaná na rekreačné účely. Celý areál lesoparku zdobia voľne rastúce druhy okrasných krov a drevín, ktoré tu boli vysadené začiatkom 20. storočia.

Málokto však vie, že tunajšie lesostepné spločenstvá hostia vzácnu teplomilnú faunu a flóru. Z botanického hľadiska sú najzaujímavejšie suché lúčky s nízkymi ostricami, kavyľmi, mliečnikmi a zákonom chránenými zástupcami čeľade vstavačovitých (Orchidaceae). Z našich orchideí tu rastie červenohlav obyčajný (Anacamptis morio (L.) R. M. Baterman, A. M. Pridgeon et W. Chase) a vstavač vojenský (Orchis militaris L.), zriedkavejšia je neotina černastá (Neotine ustulata (L.) R. M. Baterman, A. M. Pridgeon et W. Chase). Zároveň je tu jedna z mála slovenských lokalít kriticky ohrozených druhov, červenohlavu ploštičného (Anacaptis coriophora (L.) R. M. Baterman, A. M. Pridgeon et W. Chase) a nenápadného pokrutu jesenného (Spiranthes spiralis (L.) Chevall.).

Na tienistých miestach možno nájsť prilbovku bielu (Cephalanthera damasonium (Mill.) Druce), prilbovku dlholistú (Cephalanthera longifolia (L.) Fritsch) a kruštík širokolistý (Epipactis helleborine (L.) Crantz).

Stáli i príležitostní návštevníci si určite všimnú, aká veľká je biodivezita parku. No zároveň je aj veľmi zraniteľná. Preto by sme sa mali voči nej správať všetci veľmi ohľaduplne. Za zváženie stojí fakt, že mnoho tu prítomných druhov je zákonom chránených. Je potrebné si taktiež uvedomiť, že mnohé obľúbené, najmä jarné druhy rastlín (snežienky, veternice, scily a ďalšie) sú jedovaté.