História Rusoviec a rusovského parku

V strednej Európe je málo takých miest ako sú Rusovce. Právom ich môžeme považovať za dedičstvo minulosti, za kultúrne dedičstvo Európy. Široké spektrum historických udalostí dotýkajúcich sa práve tohto územia prinieslo so sebou rôznorodosť etník, národností, kultúr a umenia. Aj preto sú dnes Rusovce otvorené nadviazať na bohaté kultúrne tradície, obnoviť to, čo táto lokalita ponúka svojou výhodnou geografickou a strategickou polohou a atraktívnou minulosťou. Okrem dedičstva multikulturálneho vyjadrenia sa práve tu dodnes hovorí štyrmi jazykmi – slovensky, nemecky, chorvátsky a maďarsky. Rusovce sú dnes miestom oddychu a rekreácie, a preto si vyžadujú premyslené zásahy v obnove historických pamiatok, v ponuke možností nadviazania na kultúrne dedičstvo územia a v ďalšom rozvoji turistického ruchu.

Stopy po najstarších ľuďoch v okolí dnešných Rusoviec siahajú až do staršej doby bronzovej (približne 2200 –1600 pred Kr.). Vtedy sa tu objavili nositelia tzv. wieselburskej kultúry, ktorá patrí medzi najstaršie v dobe bronzovej na Slovensku. Nálezy tohto obdobia reprezentuje niekoľko hrobov, keramika, dobové nádoby a šperky a rôzne úžitkové predmety. Zo 7. storočia pred Kr. pochádzajú nálezy hrobov halštatskej kultúry. Osídlenie počas mladšej doby železnej dokumentujú nálezy jedného chudobného hrobu laténskej kultúry (Kelti) z obdobia r. 250 – 125 pred Kr.

V období rokov 12 – 9 pred Kr. prichádzajú na dnešné územie Rusoviec Rimania. Najvýznamnejšou pamiatkou na toto obdobie je vojenský tábor Gerulata, ktorý bol súčasťou hraničného opevnenia Limes Romanus. Rozkvet rímskej Gerulaty sa datuje do 2. až 4. storočia. V 5. storočí pod tlakom germánskych kmeňov Gerulata zaniká.

Priamo na zvyškoch antickej Gerulaty vyrástlo v 9. storočí slovanské osídlenie, z ktorého sú tiež v Rusovciach zachované archeologické nálezy. Prvé písomné doklady o dnešných Rusovciach pochádzajú z roku 1208 z čias panovania Ondreja II., na základe darovacej zmluvy kláštoru v Lébényi (Maďarsko) – „terra Uruzwar“. V prvých storočiach existencie Uhorského kráľovstva boli Rusovce významnou pohraničnou pevnosťou – „castellum“. V druhej polovici XIV. storočia nadobudli Rusovce význam už aj ako obchodné stredisko.

Rusovce boli v prvých storočiach existencie Uhorského kráľovstva významnou pohraničnou pevnosťou. V druhej polovici 14. storočia nadobudli význam aj ako obchodné stredisko. Predpokladom sľubného rozvoja stredovekého osídlenia bola poloha pri dôležitej cestnej komunikácií vedúcej z Uhorska do Rakúska, cez Magyaróvár a Hainburg, do Viedne. Svojou výhodnou polohou na obchodnej ceste došlo v priebehu 15. storočia ku kontinuálnemu hospodárskemu rozvoju Rusoviec. V roku 1439 sú Rusovce spomenuté ako „Oppidum Orozvar“ (vidiecke mestečko). Tento status si zachovali Rusovce až do roku 1908.

Z roku 1453 pochádza najstarší dochovaný údaj o židovskej komunite (o jej prítomnosti svedčila synagóga a židovský cintorín, ktoré však boli zlikvidované v priebehu 20. storočia). V 15. storočí vlastnila Rusovce šľachtická rodina Tompekovcov, neskôr sa stal vlastníkom Štefan Josa. V rokoch 1515 až 1575 územie Rusoviec osídlili v štyroch migračných vlnách Chorváti. V roku 1613 prebehla znovu výstavba kostola sv. Víta. Z roku 1659 pochádza prvá písomná zmienka o existencii školy. V rokoch 1668 až 1669 sa uskutočnila výstavba kostola sv. Magdalény.

V roku 1646 gróf Štefan Zichy, predseda Uhorskej komory, získava panstvo Rusovce. Táto rodina sa stala takmer výlučnými zemepánmi obce na ďalších 200 rokov. V druhej polovici 18. storočia tu vzniká vidiecke sídlo Zichyovského panstva. Kaštieľ v Rusovciach považuje vtedajšia verejná mienka za najkrajší v Mošonskej župe.

V rokoch 1841 – 1846 prestavuje gróf Emanuel Zichy Ferrari zámok podľa vzoru anglických panstiev v tudorovskom štýle ako pozornosť manželke, ktorá pochádzala z Anglicka.

K ďalšiemu rozvoju rusovského kaštieľa a parku došlo po roku 1872. V roku 1872 kúpil kaštieľ a priľahlé panstvo gróf Hugo Henckel a vybudoval tu žrebčinec. V čase grófa Henckela sa stali Rusovce známym miestom jazdectva a chovu koní. Veľkorysosťou grófa Henckela sa stal HUGO – žrebčinec jedným z najúspešnejších v strednej Európe. V roku 1890 sa novým majiteľom žrebčinca stal barón Rotschild.

V roku 1906 kupuje panstvo, kaštieľ a žrebčinec korunná princezná Stephania spolu s manželom, maďarským šľachticom Elemírom Lónyayom. Záhradu kaštieľa považovala vtedajšia verejnosť za jednu z najkrajších a najpestovanejších veľkopanských sídiel. K parku patrilo aj veľké záhradníctvo Stephaneum, ktoré bolo známe aj mimo župy. Malo 36 skleníkov a obchodovalo vo veľkom aj formou zásielok železničnou dopravou do celej Európy.

V roku 1920 podľa Trianonu boli Rusovce začlenené do Maďarska a po II. svetovej vojne boli podľa parížskej dohody -15. októbra 1947 pričlenené k Československu. 1. januára 1972 boli Rusovce pričlenené k hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislave.